All Posts By

jurajchrastina

Sprievodca výberom správnej jazykovky

Sprievodca výberom správnej jazykovky

Už ste vybrali pre seba alebo pre vaše dieťa kurz v jazykovke? September sa blíži, a možno len zvažujete pokračovať v kurze, alebo vás nie úplná spokojnosť s výučbou priviedla na myšlienku vybrať inú jazykovú školu. Ale podľa čoho sa treba rozhodnúť?

Máme skúsenosti, úspechy aj vzdelanie, a preto vám radi ponúkneme seriál článkov, ktoré budú spolu tvoriť Sprievodcu výberom správnej jazykovky. Prečo? V našej škole poskytujeme top kvalitu. To isto tvrdia o sebe všetky inštitúcie. My vás chceme previesť kritériami, čo kvalita v jazykovom vzdelávaní vlastne je. V učení, ale aj s odborným teoretickým vysvetlením, prečo ten-ktorý postup zaručí úspech v učení.

Prvou témou, ktorou by sme sa chceli zaoberať, je hravý spôsob učenia. Možno ste sa už stretli s hodnotením jazykovej hodiny typu: Oni sa tam len hrajú. Poďme sa teda pozrieť, či je to správne, alebo nie.

Aj v našich kurzoch sa hráme. Aby naši poslucháči, žiaci, deti neupadli do takzvanej bdelej kómy. Hranie je typické pre deti. Hrajú sa, lebo sa im to páči, napodobňujú svet dospelých, budujú si sociálne vzťahy, spontánne sa rozprávajú. U nás určite neplatí to všeobecne známe, že deti chodia do školy, aby sa učili, a nie aby sa na školu tešili.

A preto je dôležité hranie v jazykovom vyučovaní! Každý vie, že deti sa nedokážu dlho sústrediť a potrebujú často meniť aktivity. Áno, krátke jazykové hry sú ako stvorené na to, aby udržali koncentráciu žiaka na hodine. A tu už vek nehrá úlohu, pretože koncentrovať sa musíme všetci a po čase každému z nás koncentrácia klesá.

Hranie sa (nielen) deťom páči. Ak mozog spracúva niečo, čo mu je príjemné, pravdepodobnosť, že sa to naučí a bude to aj po dlhšom čase vedieť, prudko rastie. O tom hovoria výsledky neurolingvistických výskumov, ktoré sa vo veľkom robia na nemeckých univerzitách. Hra motivuje a zároveň podporuje našu pamäť. Základom jazykového úspechu je totiž opakovanie, opakovanie, opakovanie. Jednoduché, však? Preto k nám naši poslucháči chodia tak radi. V čom tkvie zázračný účinok hry?

Každá hra si vyžaduje istý druh komunikácie. Práve rozhovory využívame na takzvaný „jazykový dril“. Aj staré metódy oblečené do pekného kabátika sa stanú obľúbenou činnosťou na vyučovaní.

Deti napodobňujú nás dospelých. Necháme ich hrať sa na predavačky, lekárov, dáme im do ruky obyčajný meter, aby zmerali dĺžku svojho peračníka, svojich vlasov alebo nohavíc a ani nevedia ako a už ovládajú číslovky, porovnanie alebo nové slovíčka – malá ukážka toho, čo môžete schovať do hry. Samozrejme odborne a kompetentne.

Veľmi dôležitým prvkom pri hrách, a teda aj pri učení je pohyb. Vedeli ste, že už len tým, že sa postavíte, môžete zvýšiť svoj pulz na 100? A načo je to dobré? Ak zvýšite svoj pulz na hodnotu cca 100, zvýšite svoju kreativitu a mozog pri tejto frekvencii pracuje najlepšie.

Aby naši lektori všetko odborne zvládli a využívali hry na učenie tým správnym spôsobom, dbáme na to, aby sa neustále vzdelávali, sledovali nové výskumy, zúčastňovali sa odborných konferencií na Slovensku aj v zahraničí.

Chcete sa dozvedieť viac o učebniciach, ich vhodnom výbere a používaní? V čom je ukryté tajomstvo dobrej učebnice a učení sa s ňou? Všetko nájdete v článku nabudúce.

A nezabudnite, príďte sa ku nám učiť. Ani si nevšimnete, že sa aj hráte. Bude sa vám to páčiť.

Ste na učenie cudzieho jazyka v správnom veku?

Ste na učenie cudzieho jazyka v správnom veku?

Alebo si myslíte, že to už nejde ako „zamladi“? Má to vôbec ešte zmysel otvoriť učebnicu či sadnúť si do školskej lavice?

Z médií na nás prúdi množstvo odporúčaní a reklám, ako a ktorou metódou sa môžeme učiť jazyk aj v dospelom veku. Skúsili ste aj vy? Úspešne? Mnohí z vás isto áno, niektorí možno zvládli základy a iní stratili rýchlo motiváciu, pretože tá sľubovaná zázračná metóda akosi nefungovala. V čom je háčik?

Každý z nás uprednostňuje iný štýl, každý z nás sa v minulosti učil inak, u rôznych učiteľov a s inými úspechmi, každý z nás má iný temperament a tiež iné ciele, prečo sa chceme učiť jazyk. A sme v rôznom veku. Áno, aj vek určuje, akým štýlom a ako úspešne zvládame učenie jazykov.

Vek prináša do učenia isté obmedzenia, ale – možno vás to prekvapí – aj množstvo pozitív. Prečo nové slovká idú do hlavy ťažšie a gramatické pravidlo, ktoré som včera ovládal, mi pripadá ako veľká neznáma? Za to môže krátkodobá pamäť, tá sa s vyšším vekom zhoršuje. Poviete si: „Nič nové. To neovplyvním.“ A veru čiastočne áno! Odborníci odporúčajú všetko od krížoviek až po stretnutia s priateľmi. Viete ale, že zo všetkých aktivít pre mozog je učenie sa jazyka tá najúčinnejšia zbraň proti starnutiu mozgu?

Učte sa a opakujte! Nemusíte prechádzať učebnou látkou ako opreteky, ale naopak treba hľadať metódy a aktivity, ako sa efektívne vracať k prebraným slovkám, textom, úlohám. A s tým súvisí skvelá správa od nemeckých neurológov: učenie a precvičovanie cudzieho jazyka odvracia starnutie mozgu a oslabovanie pamäte, chráni pred ochorením Alzheimerom, odsúva symptómy zábudlivosti až o 4-5 rokov!

Učenie býva obmedzované aj zhoršovaním zraku a sluchu. Týmto nedostatkom vieme dať vo vyučovaní zbohom kvalitnou technikou. A hoci sa spomaľuje schopnosť spracovať informácie, vyvážime to niečím cennejším: čím sme starší, tým máme bohatšie skúsenosti, rozvinuté stratégie pri riešení problémov, pri hľadaní odpovedí, sme viac cieľavedomí a motivovaní, zvyšuje sa potreba byť dôkladný, presný. Tieto vlastnosti sú zárukou úspechu v učení!

Dôležité je aj to, či ste sa v mladosti učili cudzí jazyk. Je vedecky dokázané, že deti, ktoré sa učia viac cudzích jazykov, to majú v dospelosti s priberaním nového jazyka ľahšie, rýchlejšie to „ide do hlavy“,  nepoznajú neistotu pri rozprávaní alebo strach z robenia chýb a z blamovania sa pred druhými.

Predstavte si, že deti, ktoré sa učia viac jazykov, sú v živote odvážnejšie, tvorivejšie, rýchlejšie nájdu riešenia v zdanlivo nepriehľadnej situácii, sú komunikatívnejšie a otvorenejšie.

Na učenie viacerých cudzích jazykov nie je nikdy neskoro a v každom veku to má svoje sociálne, ale aj biologické opodstatnenie. Neváhajte, učenie vám môže po všetkých stránkach iba pomôcť!

A čo rozprávajú o učení sa jazyka naši kurzisti seniori? Podelili sa s vami o svoje skúsenosti a radosť z učenia sa viacerých jazykov naraz! Pozrite si ďalšie naše články o učení sa cudzích jazykov.

Alebo sa pridajte k nám a učte sa u nás! Pozrite si našu ponuku kurzov pre deti aj dospelých.

Štyri časté chyby v angličtine

Štyri časté chyby v angličtine

Anglicky už dnes hovorí snáď každý. A predsa nejeden z nás sa dopustí istých „začiatočníckych“ chýb. Objavíte medzi nimi aj tie vaše?

Z našej praxe sme zozbierali časté chyby. A robia ich nielen začiatočníci. Tu sú prvé štyri, fingers crossed.

1. Eperience vs experiences

Stalo sa na pracovnom pohovore:

Interviewer: „How good are you at marketing?“

Uchádzač o prácu: „I´m the best, plus I have lots of experiences.“

Nečudujte sa, ak sa ten, kto s vami vedie rozhovor, pousmeje. A zrejme sa už teší na vaše rozprávanie nabité príhodami a adrenalínom. Prečo?

Slovo „experience“ síce znamená v slovenčine skúsenosti, ale aj zážitky. Ak ho použijete v jednotnom čísle, čiže experience, znamená skúsenosti. Skúsenosti Angličania nevedia rátať (veď predsa ani my nemáme päť skúseností… Ako vám to znie?), preto ich nepoznajú v množnom čísle. Správne: I have lots of experience.

Ak však z neho urobíte množné číslo, čiže experiences, rozprávate o zážitkoch, a tie už vieme zrátať: I have lots of experiences from my trip to Croatia. Shall I tell you about them?

2. Váš šéf na porade: I need somebody to go there

Chcete pomôcť, a tak poviete (v prepise výslovnosti zjednodušene): „ai wont gou“. Lenže pozabudli ste, že existujú dve slová, ktoré sa vyslovujú ako „wont“: wantwon’t. Rozdiel je v tom, že po want (chcieť) a po ňom nasledujúcom slovese (v tomto prípade go = chcieť ísť) musí ísť slovíčko to. Takže v prípade vašej ochoty je nutné reagovať: I want to go. (Chcem ísť ja).

Won’t sa používa bez to a znamená, že niečo neurobíte, napr. I won’t stay here. = Ja tu nezostanem.

Takže namiesto poďakovania od vášho šéfa za vašu ochotu sa vám dostane tvrdý chladný pohľad, pretože ste mu povedali „ai wont gou“ = I won’t go., čiže Ja nepôjdem!

Takže pozor, aj také na pohľad bezvýznamné slovíčko ako je to môže mať ďalekosiahle následky pre vašu kariéru.

3. Krátky test: iba jedna z nasledovných viet je správna. Viete ktorá?

  • I like pizza too.
  • I don’t like pizza too.

Správna je tá prvá, pretože too vo význame tiež sa používa iba v kladných vetách: I like pizza too. She is at home too. My wife can speak English too.

V zápornej vete Angličania nepoužívajú slovenské znenie Tiež nemám rád pizzu, ale používajú znenie Ani ja nemám rád pizzu. Ani prekladáme ako either. Kladieme ho tiež na koniec vety a vysloviť ho môžeme dvomi spôsobmi, buď s „ai“ alebo s „í“, čiže buď aɪðə alebo íðə. Takže odteraz už len správne:

I don’t like pizza either. She’s not at home either. (Tiež nie je doma), My wife can’t speak English either. (Moja manželka tiež nehovorí anglicky.)

4. Málo: few alebo little?

Áno, toto je oriešok, ktorý nedokážu rozlúsknuť ani mnohí native speakers. Ale odpoveď je pomerne jednoduchá.

Ako vám znie: päť vzduchov, trošku stoličiek, desať peňazí, štyri vody? Takéto spojenia určite nepoužívate. Princíp tkvie v tom, že niektoré veci sa dajú spočítať (deti, stoličky, eurá), ale niektoré nie (vzduch, voda, skúsenosti).

Áno, už vás počujem oponovať, že veď predsa peniaze rátame. Pozrite, prosím, do peňaženky a zrátajte všetky svoje peniaze. Koľko ich tam máte? 10 eur a 25 centov, alebo 10 peňazí a 25 peňazí?

Pre veci, ktoré rátame, používame vo význame málo slovíčko few (čítaj fjú): málo stoličiek = few chairs, málo mužov = few men, málo zážitkov = few experiences.

Pre veci, ktoré nespočítame, použijeme slovíčko little: málo času = little time, málo skúseností = little experience.

Ak sa vám to zdá náročné, odporúčam vám vetu s málo prehodiť na „nie veľa“. Takže namiesto „Mám málo času.“ povedzte „Nemám veľa času.“  (I don´t have much time.) Máme málo pohárov = Nemáme veľa pohárov (We don ´t have many/enough glasses).

Našli ste tip, pomôcku? Rozlúskli sme spoločne oriešok? Naši skvelí učitelia a lektori vo vzdelávaní dospelých vám pomôžu aj nabudúce, alebo si prečítajte články o cudzích jazykoch aj z iného súdka.

A naša ponuka kurzov čaká na vás.

Tieto chyby v nemčine už nebudete robiť

Tieto pravopisné chyby v nemčine nebudete už nikdy robiť

Učíte sa nemecky, ale pri písaní zakopnete vždy o tie isté pravopisné „chytáky“? Vieme, nemecký pravopis nie je príliš ťažký, nebyť veľkých písmen na začiatku slova, zdvojených písmen či zvláštneho písmena – akejsi trojky – ktoré má iba nemčina, boli by ste bezchybný.

Keďže ovládať nemecký pravopis nemusí len počítačová kontrola, ale hravo to zvládnete aj vy, pomôžeme vám k tomu.

Tu je 5 najčastejších chýb a tipy, ako si urobiť v tom raz a navždy poriadok.

1. Písanie veľkých písmen

Všetky podstatné mená sa píšu veľkým písmenom (der Mann, die Frau, das Kind). A čo potom spodstatnené prídavné mená? Napr.: Prajem ti všetko najlepšie! alebo Poviem vám niečo zaujímavé.

Pravidlo č.1: Prídavné mená stojace po zámenách „alles“, „etwas“, „viel“, „wenig“, „nichts“ a po člene „das“ píšeme vždy s veľkým písmenom.

Napríklad: Ich wünsche dir alles Beste! – Ich sage euch etwas Interessantes.

2. Kedy je spoluhláska zdvojená?

Prečo je v slove s tým istým významom raz jedna a inokedy zdvojená spoluhláska, ako napríklad ich nehme, du nimmst (časované tvary od „nehmen“)? Ako rozpoznáme, kedy a čo máme zdvojiť?

Nemčina nepozná dĺžeň. A preto, ak má byť slovo alebo slabika vyslovené s dĺžkou, pomáhame si jednoduchou alebo zdvojenou spoluhláskou.

Pravidlo č. 2: Po dlhej samohláske stojí jedna spoluhláska. Po krátkej samohláske napíšeme zdvojenú spoluhlásku.

Napríklad:

Ich komme pünktlich. – čítame: ´komme´

Der Zug kam pünktlich. – čítame: ´kám´

Alebo: horská chata: die Berghütte – čítame ´berghuete´

              klobúky (pl.): die Hüte – čítame ´húete´

3. Ako je to s tým „ostrým s“? Zrušilo sa, či nie?

Nemecké písmeno „Esszett“ alebo ako to voláme my „ostré es“ má v nemeckom pravopise pevné miesto a dokonalý systém. Kedy teda píšeme ss / ß ? Ide opäť o znak dĺžky predchádzajúcej slabiky, ako sme písali v pravidle č. 2.

Pravidlo č. 3: Keď nasleduje po dlhej samohláske alebo dvojhláske „s“, píšeme „ß“. Keď vyslovíme samohlásku krátko, píšeme „s“ ako „s“.

Napríklad: ich muss – čítame: mus

                   ich schließe (zatváram) – čítame ´šlíse´

                  ich habe geschlossen (zatvoril som) – čítame ´gešlosen´ – krátke „o“

4. Pre naše „š“ píšeme v nemčine „sch“, „sp“, „st“

Pravidlo č. 4: V slove „angličtina“ (angl. English) píšeme v nemčine „sch“: Englisch

5. Používa nemčina vôbec „x“?

Áno. V cudzích slovách ako das Taxi.

Pravidlo č. 5:  Ako hlásku „x“ väčšinou píšeme „chs“.

Napríklad: sechs (šesť) , Erwachsene (dospelí)

Teraz už isto neurobíte v nemeckom pravopise tieto chyby. Prajeme vám, aby nemecký pravopis bol pre vás v budúcnosti oveľa jednoduchší.

Nechajte sa prekvapiť Nemeckom

Nechajte sa prekvapiť Nemeckom – turistickými miestami obdarenými romantikou

Premýšľali ste už niekedy stráviť dovolenku v Nemecku? Že nie? Predstavte si, že Nemecko je treťou najnavštevovanejšou krajinou v Európe. A predsa nie preplnené, pretože atraktívne miesta sú po celej krajine a to na každom kroku. Dostane Nemecko aj vás tak, ako dostalo nás a našich študentov a kurzistov?

Krajina má všetko, na čo si len spomeniete, ohúri vás historickými pamiatkami, umeleckými klenotmi, krásnou prírodou od veľhôr po moria či zábavou pre celú rodinu. Ešte nestačí? A čo tak skvelé služby, čistota a poriadok? Niet sa na čo sťažovať! Všetko funguje.

Vydáme sa na cestu za rozprávkami, filmovými kulisami a bájnymi miestami a nemusíme chodiť ani ďaleko od českých hraníc. Budete prekvapení!

Winnetou či Popoluška? Prostredie týchto kultových filmov nadchýnajú aj dnes. Rozprávkový Moritzburg – vodný zámoček 14 km od Drážďan si isto vybavujete s jeho štyrmi okrúhlymi vežami a širokým schodiskom na pozadí večernej zasneženej krajiny. Možno práve na vás čaká Popoluškina črievička na onom filmovom schodisku, stačí vyskúšať! My sme teda skúsili! A v zámku na každom kroku natrafíte na filmovú Popolušku českú herečku Libušu Šafránkovú aj s  kostýmami a ďalšími postavami obľúbenej vianočnej rozprávky aj v Nemecku (Drei Haselnüsse für Ascherbrödl).

Radebeul – 7 km severozápadne od centra Drážďan známe ako mesto záhrad, vína a Karla Maya. Tu žil autor hrdinov Winnetoua a Old Shatterhanda do svojej smrti 1912. Vedeli ste, že svoje dobrodružné romány vytvoril vo väzení? A tu v Radebeul sa každoročne koná festival a divadelné hry pre fanúšikov Indiánov. Aj francúzsky herec Pierre Brice ako Winnetou bol hosťom festivalu.

Vyhovuje vám viac skutočné, nie len filmové dobrodružstvo? Medzi Drážďanmi a českými hranicami sa rozprestiera mystické pieskovcové pohorie Saské Švajčiarsko. Za horami vo Švajčiarsku v nádhere a rozmanitosti príliš nezaostáva. Navštívil ho aj známy rozprávkar Hans Christian Andersen. A my tiež!

Odporúčame túru na Bastei, most v skalných vežiach, tisíce krát fotografovaný, obľúbený pre tvorcov kalendárov či puzzle skladačiek. Urobte si aj vy takúto skvelú fotku, ako sa podarila nám!

Ako by to bolo túlať sa po Sasku a nenavštíviť Drážďany?! Pýtate sa, čo mýtické či rozprávkové tam možno zažiť? Isto veľa, no my máme pre vás jeden tajný tip. Nemecké múzeá sú známe svojím perfekcionizmom a originalitou, no  Panometer je skutočne nezvyčajný múzeom v bývalom rezervoáre plynu (Gasometer) okrúhlej konštrukcie. Takéto múzeum ste isto nikde inde nenavštívili!

My sme Panometer navštívili s menšími školákmi aj s maturantmi a veru sme ich odtiaľ len ťažko dostali von. Zažite „24 hodín“ v barokových Drážďanoch a nebudete chcieť odísť! Alebo zažijete bombardovanie Drážďan vo februárovej noci 1945 a so zatajeným dychom budete žasnúť, čo dokáže umenie animácie s efektnými svetlami a zvukovou kulisou.

A odmena s trochou exotiky: Rozprávky tisíc a jednej noci v najvyššie položenej reštaurácii a pivárni v meste – v Yenidze. Stavba je bývalá cigaretová fabrika, dnes v nej sídli množstvo firiem a na samom vrchu piváreň pod holým nebom, noblesná reštaurácia a niečo fascinujúce: v kupole z farebných sklíčok ako v rozprávke si môžete vybrať z rôznych divadelných či hudobných predstavení. A potom si dať pivko na terase vysoko nad mestom.

A ako sa máte dostať do zvoleného cieľa? Veľkou prednosťou cestovania po Nemecku je skvelá infraštruktúra. Nielen najlepšia diaľničná sieť vás presvedčí. Na tieto miesta – vrátane turistických chodníkov sa dostanete miestnou dopravou, najlepšie s S-Bahn priamo z centra Drážďan.

Áno, ovládať nemecký jazyk je obrovskou výhodou. Ľahšie sa zorientujete, rozumiete okoloidúcim, ktorí sa sami ponúknu pomôcť vám, alebo môžete zájsť do divadla alebo ako my na operu Carmen do vychýrenej drážďanskej Semperoper.

Ak chcete s nami cestovať a predovšetkým sa chcete naučiť nemecky, pozrite si našu ponuku kurzov alebo aj s naše zážitky z cestovania.

Viedeň pre mladých nemčinárov

Viedeň

Viedeň pre mladých nemčinárov

Že hlavné mesto Rakúska neponúka iba múzeá, kostoly a historické námestia, a že aj tieto povinné pamiatky sa dajú spoznať zábavnou formou, o tom sa presvedčili naši mladí nemčinári, deti, ktoré sa u nás učia nemčinu sotva dva roky.

A predsa aktívne a hravo, bez nudy a únavy, zato vždy s úsmevom spoznali Viedeň. Formou hry a súťaže spoznali modernú aj klasickú architektúru, dozvedeli sa a navštívili miesta spojené Viedňou ako sídlom OSN, históriu mesta zažili interaktívne, virtuálne, tak ako to mladí vždy uvítajú, kráčali podzemím mesta a so silnými emóciami stáli zoči-voči Viedni z čias obsadenia Hitlerom. Blúdili labyrintom, smiali sa v krivých zrkadlách. A to všetko za 2 dni vzrušujúceho výletu.

Regensburg a Bayreuth

Regensburg a Bayreuth

Regensburg a Bayreuth

Nevyčerpateľné krásy Bavorska sme objavovali aj v stredovekom Regensburgu a v meste veľkého skladateľa Richarda Wagnera – v Bayreuthe.

Mesto na Dunaji nás okúzlilo, chodili sme po stopách Starovekého Ríma, spoznávali uličky stredovekého mesta, o ktorom len málokto vie, že bolo prvým hlavným mestom spojenej Európy už v dávnom stredoveku. A k tomu zámky, záhrady a parky a v neposlednom rade koncert v bayreuthskej opere, ktorej sála je taká nádherná, že už len samotná návšteva stála zato. A čo už, keď sa tou nádherou rozliehala klasická hudba.

Norimberg a Bamberg

Bavorsko

Norimberg a Bamberg, Bavorsko

Tentokrát chceli naši kurzisti spoznať Bavorsko inak, nielen v plnom Mníchove či japonskými a americkými turistami obliehanom zámku Neuschwanstein. Norimberg a Bamberg, stredoveké mestá nie príliš veľké a nie príliš vyhľadávané a napriek tomu ukrývajúce tie najkrajšie uličky, chrámy, hrady a zámky, záhrady a mosty. A k tomu pivo, originálne, aké neochutnáte nikde inde! A večer strávený na výnimočnom mieste – v pivárni ako obývačke a pláži pri rieke zároveň.

Drážďany

Drážďany

Drážďany

Aké jednoduché je vydať sa do sveta, prechádzať sa po „Florencii na Labe“, ako sa Drážďany pyšne nazývajú. A k tomu vedieť po nemecky a vychutnať si krásu mesta bez jazykových prekážok, ako skupinka našich nemčinárok, ktoré si svoje jazykové schopnosti overili v jeden májový víkend priamo „v teréne“. 

Všetka tá krása umenia a pokladov na jednom mieste nás očarila: veľkolepá galéria Starých Majstrov Zwinger, Noví majstri v Albertine, najúžasnejšia pokladnica sveta Grünes Gewölbe, ako aj architektonické poklady Drážďan nás dokonale okúzlili. Výhľady z veží, koncert v Mramorovej sále, prechádzky popri Labe. Aj skryté a menej známe romantické zákutia dvorov, čarovné kaviarne a zreštaurované meštianske domy Nového Mesta, je z čoho vyberať.