
Berlín – láska na druhý pohľad: Exkurzia pre našich nemčinárov
Ako naplánovať program na 5 dní pre návštevu takého mesta, ako je Berlín? Mesta so 170 múzeami a galériami (niektoré zdroje tvrdia, že má po New Yorku druhé miesto na svete v počte týchto kultúrnych stánkov), s netypickým množstvom operných domov (má až tri opery) a dve národné galérie (jedna krajšia ako druhá) kvôli takmer 30 ročnému rozdeleniu mesta. A k tomu pamiatky a dokumentácia o histórií mesta, ale i o európskych a svetových dejinách na každom kroku. A hneď len na skok vzdialené nájdete ďalšie nádherné a na historické udalosti bohaté rezidenčné mesto – Postupim.
Po jednoduchej a príjemnej ceste vlakom a po ubytovaní sa v hoteli na pokojnom mieste, a predsa v centre, sme vyrazili a dá sa smelo tvrdiť, že sme sa zastavili až na piaty deň.
Najskôr sme sa poobzerali v bývalej východnej časti mesta – objavovali sme čarovné dvory pavlačových domov, miesta okolo najväčšej synagógy mesta, uličky starej štvrti Nikolaiviertel a múzeum o dejinách mesta v nádhernom meštianskom dome – ako jedinom preživšom bombardovanie. Samozrejme i výstavy v Alte Gemäldegalerie, neskôr v západnej časti Neue Gemäldegalerie. A na záver sme prešli ešte vyše kilometrovú East-Side-Gallery so známymi grafity na múre rozdeľujúcom mesto až do 90.rokov minulého storočia.
Bol 8.máj a Berlín si prvýkrát štátnym sviatkom pripomínal porážku fašizmu – očividné to bolo na každom kroku. Na porovnanie: u nás sa oproti tomu nedialo nič. Demonštrácie, vystúpenia na pódiu, fotovýstavy na uliciach, silnými heslami vysvietená Brandenburská brána. Nás ohúrila moderná architektúra kupoly budovy Ríšskeho snemu, novovybudovaná po zjednotení Nemecka. I keď niektoré z nás tvrdili, že pôvodná stavba mohla byť obnovená, nemožno poprieť, že je skvelé, ako Nemci umožňujú návštevníkom nazrieť zhora do plenárnej sály Bundestagu a tiež ako spojili efektnú modernú architektúru s prísunom svetla a vzduchu do sály s využitím minima energie. Palec hore.
Západná časť Berlína s novými stavbami predstavuje jednoznačne životaschopnosť mesta, Postupimské námestie a neďaleké Kulturforum s galériami, múzeami, koncertnými sálami sú toho najlepším príkladom. V Neue Gemäldegalerie práve vystavovala Yoko Ono. Silná bola jej idea šachovej partie iba s bielymi figúrkami, kde sa z vás – zo súperov po pár ťahoch stanú partneri.
Deutsche Oper a predstavenie Verdiho Nabucco boli čerešničkou na torte – v opere s kapacitu 2000 miest ste nadobudli pocit, že umelci hrajú a spievajú iba pre vás. Skvelé miesto!
Postupim, resp. Potsdam má niečo cez 150 tisíc obyvateľov, ale všetko, čo si môžete priať. Malé univerzitné mestečko s nádhernými vilami, obrovským množstvom jazier v okolí, zeleňou, s zrekonštruovaným barokovým centrom nás okúzlil aj obytnou štvrťou z červených pálených tehál Holländisches Viertel, rozkošnými Biergarten a samozrejme sme neobišli sídlo Friedricha Veľkého „Sanssouci“ s rozsiahlym parkom, palácmi a záhradami.
Niekoľko hodín sme strávili v Museum Barberini – s jeho najväčšou zbierkou Claude Moneta mimo Paríž a momentálne s výstavou Vasilij Kandinskij. Zážitok.
Smutná časť dejín mesta je všadeprítomná: Berlínsky múr v panoramatickom múzeu Die Mauer pôsobí tak autenticky, že sme sa razom so stiahnutým žalúdkom preniesli do 80. rokov. Topografia teroru (Topographie des Terrors) zdarma sprostredkúva obdobie fašizmu v Nemecku i vtedajšiu situáciu v kolaborujúcich krajinách, takže aj v Slovenskom štáte.
Berlín Vás nenechá chladných. Všetko, čo objavíte, ostane nielen zdokumentované na fotografiách, ale i vo Vašej mysli – s otáznikom, ako mohla byť dopustená toľká tragédia. Ale zároveň musíte žasnúť, ako rýchlo sa mesto dokázalo zdvihnúť, otriasť sa z hnedej aj červenej minulosti a stavať na kreativite, modernosti a rôznorodosti. Ďakujeme za príležitosť si toto zas a znova uvedomovať.