Hamburg – „najnemeckejšie z nemeckých miest“

S takýmito dojmami opúšťali naši skúsení cestovatelia – kurzisti firemného kurzu nemčiny toto nádherné, usporiadané, čisté a elegantné prístavné mesto severného Nemecka.

Ako „podľa pravítka“ sa nám javilo, keď sme postupne vystúpili na štyri vyhliadkové miesta. A tie nemohli byť od seba odlišnejšie, posúďte sami.

Veža symbolu mesta – evanjelického kostola Sankt Michel nám poskytla ohurujúci pohľad na prístav na rieke Labe. Ďalší kostol – žiaľ zbombardovaný počas leteckých náletov v 2. svetovej vojne sprístupnil vežu, na vyhliadku sme sa dostali moderným výťahom a zvyšok chrámu pod nami obkresľovalo pár múrov. Obrovským magnetom je Elbphilharmonie a jej vyhliadková terasa La Plaza. Predstavte si základy z materiálu typického pre Hamburg – červené pálené tehly a na nich sklenená budova z množstva dielikov a strecha pripomínajúca vlnu. Naskytol sa nám výhľad na plachetnice i nákladné lode, prístavné žeriavy i ľudí na promenáde. Hovorí sa, Hamburg síce už dávno nie je najväčší európsky prístav, zato je vraj najelegantnejší!

A ešte jedno Naj: Elbphilharmonie mala pôvodne stáť 77 miliónov €, no konečná suma dosiahla 866 miliónov € – teda viac než 11‑násobok pôvodného rozpočtu.

Neslávne slávny Bunker Hamburg z 2.svetovej vojny nebol odstránený, pretože jeho masívna železobetónová konštrukcia by si vyžadovala tak extrémne množstvo výbušnín, že by výbuch vážne poškodil celú slávnu štvrť St. Pauli aj s obľúbenou zábavnou štvrťou „červených svetiel“ Reeperbahn. A tak sa z bunkru stal „Zelený bunker“ (Grüner Bunker) s vyhliadkou a množstvom zelených rastlín po celej budove, a s reštauráciou.  Neďaleko je i bar, kde začínali slávni Beatles, dokonca je im venované i blízke námestie. Zaspievali sme si pri spomienke na týchto hudobných „revolucionároch“. A kultúru sme si dopriali aj na predstavení opery Elektra od Straussa v Hambrug Staatsoper, aj na muzikáli „Michael“ (Jackson) priamo pri Labe.

Veľkou zábavou však žil Hamburg celý víkend, oslavovali sa totiž 837.narodeniny prístavu a to v plnej paráde: koncerty, gastronómia, stotisíce návštevníkov, ale hlavne obrovská show všetkým možných lodí na Labe. Nenechali sme si to ujsť, absolvovali sme loďou prehliadku prístavu a nakoniec ohňostroj priamo z lode. Zážitok!

A čo isto nemožno v Hamburgu vynechať? Prechádzky po štvrti Speicherstadt sú absolútne romantické. A v noci! Táto štvrť je právom na zozname UNESCO – s množstvom nádherných uličiek, mostov cez kanály – ozaj: Hamburg je mesto s najväčším počtom mostov! Podľa zdrojov 2300-2500! –  a všade sa vztyčujú budovy skladov, kancelárií, ale dnes hlavne múzeí, kaviarní a reštaurácií.

Na jeden deň sme si odbehli do mesta Lübeck, asi hodinku vlakom vzdialené mesto neďaleko Baltického mora. Čakala nás rovnaká romantika v uličkách medzi budovami z pálených tehál- kedysi patriacimi obchodníkom Hansy, zachované centrum ležiace akoby na slzičke pevniny medzi dvoma riekami. A mesto marcipánu!

A keď už sme pri jedle! V týchto mestách nemožno vynechať Fischbrötchen. Ozaj, počuli ste už o jedle „hamburger“? Tak týmto rybím dobrotám sa hamburger nemôže rovnať! 🙂

Taliansko všetkými zmyslami: Ako naši kurzisti dobyli čarovnú Pugliu

Jeden z najlepších spôsobov, ako sa dobre naučiť cudzí jazyk, je zažiť ho, ochutnať a precítiť na vlastnej koži. Presne s týmto cieľom sa naši študenti talianskeho jazyka vybrali na nezabudnuteľný a inšpiratívny pobyt do južného Talianska, konkrétne do slnečného a autentického regiónu Puglia.

Prepojenie lekcií taliančiny s objavovaním histórie, gastronómie a talianskeho temperamentu sa ukázalo ako dokonalý recept na bleskové pokroky. Poďte sa s nami pozrieť, čo všetko naši kurzisti počas tejto „talianskej jazdy“ zažili.

1. Bijúce srdce regiónu: Bari

Naša cesta začala v pulzujúcom srdci celej oblasti – v prístavnom meste Bari. Historická štvrť Bari Vecchia sa stala našou základňou na pár dní.

Kurzisti mali jedinečnú príležitosť prehodiť pár slov s miestnymi dámami, ktoré priamo na ulici na drevených stoloch ručne vyrábajú tradičné cestoviny orecchiette (v preklade „ušká“). Objednať si ranné espresso či čerstvé cornetto už nebola len teoretická úloha z lekcie číslo päť, ale realita, ktorá chutila absolútne dokonale.

Nezaostávali sme ani v „love“ na pamiatky. Bazilika sv. Mikuláša (kde sme zažili pravú taliansku svadbu) spolu s kryptou a pozostatkami svetoznámeho svätca, či majestátny Castello Svevo s pripomienkami normansko-švábskeho osídlenia oblasti, nám poskytli pohľad na kultúrne neuveriteľne rôznorodý región.

2. V tieni rozprávkových Trulli: Alberobello

Akoby sme prestúpili do úplne iného sveta – tak na nás zapôsobilo mestečko Alberobello, zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Toto miesto je známe po celom svete vďaka svojim unikátnym bielym domčekom s kužeľovitou strechou, ktoré sa nazývajú trulli.

Prechádzka medzi týmito architektonickými skvostmi, ktoré kedysi slúžili ako dômyselný spôsob, ako sa vyhnúť plateniu daní z nehnuteľnosti, bola spojená s hľadaním tajomných symbolov namaľovaných na strechách. Debaty s miestnymi remeselníkmi v ich obchodíkoch, ukrytých priamo v trulli, posunuli sebavedomie našich študentov v hovorenej taliančine na úplne novú úroveň.

3. V modrom namaľovaní na modro: Polignano al Mare

Našou poslednou zastávkou bolo ikonické mestečko Polignano al Mare, postavené na strmých vápencových skalách nad Jadranským morom. Práve odtiaľto pochádzal slávny spevák Domenico Modugno, autor svetoznámeho hitu Volare (Nel blu dipinto di blu).

Je to naozaj čarovné miesto, kde sú dokonca aj steny a schody domov pomaľované veršami talianskych básnikov. Už aj tak silný dojem z mesta umocnili neskutočné výhľady na slávnu pláž Lama Monachile, kde sa podaktorí z nás neváhali aj príjemne schladiť.

Aké je najdôležitejšie zistenie z nášho pobytu? Že strach z rozprávania odpadá vo chvíli, keď zistíte, akí sú Taliani srdeční a ako veľmi oceňujú, keď sa s nimi pokúšate hovoriť ich rodným jazykom.

Naša spoločná exkurzia do Puglie nebola len o vzdelávaní. Bola o smiechu pri spoločných večeriach, o zdieľaní zážitkov, o odbúraní rečovej bariéry a najmä o vytvorení komunity ľudí, ktorých spája rovnaká vášeň – láska k Taliansku a jeho kultúre.

Arrivederci Puglia, bolo nám skvelo! A ak sa chcete k našej skvelej partii nabudúce pridať aj vy, dvere v Babylon Education sú vám vždy otvorené.

Naši kurzisti navštívili Viedenskú univerzitu – Universität Wien

Vedeli ste, že Universität Wien je najstaršia univerzita v nemecky hovoriacom priestore, založená v r. 1365? V súčasnosti tu študuje takmer 90.000 študentov z celého sveta, a je tak jednou z najväčších univerzít v Európe. A samozrejme študujú tu aj študenti zo Slovenska – ekonomiku, informatiku alebo filologické odbory.

Radi sme prijali pozvanie jedného z vysokoškolských učiteľov pôsobiacich na tejto univerzite a spolu s kurzistami sme sa v predvianočnom období vybrali do Viedne. Nechali sme sa sprevádzať nádhernou historickou budovou univerzity. Náš hostiteľ nám po nemecky porozprával o dejinách školy – i o tých temnejších udalostiach z 30.rokov 20.storočia, ktoré nijako pozitívne neovplyvnili fungovanie školy. Porozprával nám o absolventoch viedenskej univerzity – nositeľoch Nobelovej ceny, i o nedávno udelenej Nobelovej cene (2022) za fyziku kvantovému fyzikovi Antonovi Zeilingerovi. Gratulácia!

Navštívili sme krásne priestory starej univerzitnej knižnice, vstúpili sme do slávnostného sálu, kde prebiehajú promócie študentov, vyskúšali sme si, ako je to stáť na miesta absolventa s diplomom 🙂

Náš hostiteľ nás previedol i cez prednáškové a seminárne miestnosti, informoval nás o možnostiach štúdia pre slovenských žiakov a veru lákavo vylíčil skvelé podmienky štúdia na tejto renomovanej univerzite.

Keďže sme vystihli predvianočný čas, mohli sme sa prejsť i vianočnými trhmi v univerzitnom kampuse i v centre mesta Viedeň.

Viedeň ponúka veľa krásnych miest v každom ročnom období a zážitkov je tu dosť pre každú vekovú skupinu.

Naši kurzisti však mohli ešte viac: nazrieť do viedenskej univerzity a môcť si urobiť obraz o možnostiach štúdia v tejto krajine. Štúdium v angličtine aj v nemčine, skvelé študijné podmienky, krásne mesto nie príliš vzdialené od našej krajiny – to všetko robí Universität Wien silnou konkurenciou našim univerzitám. A nemusia predsa všetci naši žiaci odísť za štúdiom do Čiech, absolvovanie štúdia v Rakúsku otvára ešte viac dverí do budúcna a ponúka lepšie možnosti na silnom konkurenčnom pracovnom trhu. Myslite na to, že nemčina ako druhý cudzí jazyk sa vyplatí!

Farebná a živá Viedeň

Viedeň je mesto s mnohými tvárami – umelecké, historické aj moderné. Nás však nezaujímali len jej slávne pamiatky, ale aj to, ako sa dá mesto zažiť z rôznych uhlov pohľadu. Hlavným cieľom nášho výletu nebolo iba spoznávať, ale aj učiť sa – nielen jazyk, ale aj spolupracovať, komunikovať a samostatne riešiť úlohy.

Prvý deň sme začali na Donaukanal, ktorý dnes slúži ako miesto stretnutí  s množstvom graffiti, barov a príjemnou atmosférou pri vode. Odtiaľ naše kroky viedli k originálnej stavbe – známemu Hundertwasserhausu, ktorý študentov zaujal svojimi pestrými farbami a netradičnou architektúrou. Nezabudli sme ani na symbol mesta – majestátny Stephansdom. Prechádzka ulicami vo vysvietenom večernom centre bola zážitkom sama o sebe.

Druhý deň pokračoval návštevou Albertiny, kde si 15-16-roční študenti mohli pozrieť nielen diela významných majstrov, ale aj zažiť múzeum ako priestor umenia a kultúry. Druhá časť dňa patrila Technickému múzeu, ktoré prekvapilo svojou interaktivitou – tu sa dalo nielen pozerať, ale aj skúšať a objavovať.

Po ceste na stanicu sme si ešte stihli vychutnať pokoj v parku pri Schönbrunne. Bol to príjemný kontrast k rušnému centru a zároveň bodka za našou prechádzkou. Úplne na záver sme si mesto pozreli ešte raz – tentokrát z vyhliadkovej terasy pri Westbahnhof. Výhľad na rušné mesto, ktoré sme dva dni spoločne objavovali, bol krásnym zhrnutím nášho pobytu.

Celá cesta sa niesla v znamení spolupráce. Každý účastník mal svoju úlohu – niektorí boli zodpovední za vyhľadanie spojov mestskej hromadnej dopravy, iní našli cestu k cieľu, ďalší zisťovali, ako si vo Viedni kúpiť lístok na metro či električku. Študenti riešili aj úlohy v rámci Rallye po meste. To ich viedlo k vyhľadávaniu informácií, zaujímavostí a k rozhovorom s ľuďmi, pričom výsledky uložili do spoločného online nástroja Padlet.

Výlet nebol len o pamiatkach – bol o zážitkoch, spolupráci a radosti z učenia sa inak, než v triede. A to je presne to, čo robí takéto cesty nezabudnuteľnými.

Berlín – láska na druhý pohľad: Exkurzia pre našich nemčinárov

Ako naplánovať program na 5 dní pre návštevu takého mesta, ako je Berlín? Mesta so 170 múzeami a galériami (niektoré zdroje tvrdia, že má po New Yorku druhé miesto na svete v počte týchto kultúrnych stánkov), s netypickým množstvom operných domov (má až tri opery) a dve národné galérie (jedna krajšia ako druhá) kvôli takmer 30 ročnému rozdeleniu mesta. A k tomu pamiatky a dokumentácia o histórií mesta, ale i o európskych a svetových dejinách na každom kroku. A hneď len na skok  vzdialené nájdete ďalšie nádherné a na historické udalosti bohaté rezidenčné mesto – Postupim.

Po jednoduchej a príjemnej ceste vlakom a po ubytovaní sa v hoteli na pokojnom mieste, a predsa v centre, sme vyrazili a dá sa smelo tvrdiť, že sme sa zastavili až na piaty deň.

Najskôr sme sa poobzerali v bývalej východnej časti mesta – objavovali sme čarovné dvory pavlačových domov, miesta okolo najväčšej synagógy mesta, uličky starej štvrti Nikolaiviertel a múzeum o dejinách mesta v nádhernom meštianskom dome – ako jedinom preživšom bombardovanie. Samozrejme i výstavy v Alte Gemäldegalerie, neskôr v západnej časti Neue Gemäldegalerie. A na záver sme prešli ešte vyše kilometrovú East-Side-Gallery so známymi grafity na múre rozdeľujúcom mesto až do 90.rokov minulého storočia.

Bol 8.máj a Berlín si prvýkrát štátnym sviatkom pripomínal porážku fašizmu – očividné to bolo na každom kroku. Na porovnanie: u nás sa oproti tomu nedialo nič. Demonštrácie, vystúpenia na pódiu, fotovýstavy na uliciach, silnými heslami vysvietená Brandenburská brána. Nás ohúrila moderná architektúra kupoly budovy Ríšskeho snemu, novovybudovaná po zjednotení Nemecka. I keď niektoré z nás tvrdili, že pôvodná stavba mohla byť obnovená, nemožno poprieť, že je skvelé, ako Nemci umožňujú návštevníkom nazrieť zhora do plenárnej sály Bundestagu a tiež ako spojili efektnú modernú architektúru s prísunom svetla a vzduchu do sály s využitím minima energie. Palec hore.

Západná časť Berlína s novými stavbami predstavuje jednoznačne životaschopnosť mesta, Postupimské námestie a neďaleké Kulturforum s galériami, múzeami, koncertnými sálami sú toho najlepším príkladom. V Neue Gemäldegalerie práve vystavovala Yoko Ono. Silná bola jej idea šachovej partie iba s bielymi figúrkami, kde sa z vás – zo súperov po pár ťahoch stanú partneri.

Deutsche Oper a predstavenie Verdiho Nabucco boli čerešničkou na torte – v opere s kapacitu 2000 miest ste nadobudli pocit, že umelci hrajú a spievajú iba pre vás. Skvelé miesto!

Postupim, resp. Potsdam má niečo cez 150 tisíc obyvateľov, ale všetko, čo si môžete priať. Malé univerzitné mestečko s nádhernými vilami, obrovským množstvom jazier v okolí, zeleňou, s zrekonštruovaným barokovým centrom nás okúzlil aj obytnou štvrťou z červených pálených tehál Holländisches Viertel, rozkošnými Biergarten a samozrejme sme neobišli sídlo Friedricha Veľkého „Sanssouci“ s rozsiahlym parkom, palácmi a záhradami.

Niekoľko hodín sme strávili v Museum Barberini – s jeho najväčšou zbierkou Claude Moneta mimo Paríž a momentálne s výstavou Vasilij Kandinskij. Zážitok.

Smutná časť dejín mesta je všadeprítomná: Berlínsky múr v panoramatickom múzeu Die Mauer pôsobí tak autenticky, že sme sa razom so stiahnutým žalúdkom preniesli do 80. rokov. Topografia teroru (Topographie des Terrors)  zdarma sprostredkúva obdobie fašizmu v Nemecku i vtedajšiu situáciu v kolaborujúcich krajinách, takže aj v Slovenskom štáte.

Berlín Vás nenechá chladných. Všetko, čo objavíte, ostane nielen zdokumentované na fotografiách, ale i vo Vašej mysli – s otáznikom, ako mohla byť dopustená toľká tragédia. Ale zároveň musíte žasnúť, ako rýchlo sa mesto dokázalo zdvihnúť, otriasť sa z hnedej aj červenej minulosti a stavať na kreativite, modernosti a rôznorodosti. Ďakujeme za príležitosť si toto zas a znova uvedomovať.

Ako tínedžeri objavovali Drážďany

Cestovať s tínedžermi znamená vybrať miesta a aktivity, ktoré by ste sami možno nikdy nevyhľadali. Ale keď to so žiakmi absolvujeme, povieme si, že lepšie to ani nemohlo byť a že je to veľmi obohacujúce dívať sa na svet očami mladých.

Výlet do Drážďan s našimi mladými kurzistami trval 4 dni a bol skutočne veľmi dynamický: hlavným bodom bola akčná hra rally, počas ktorej v skupinkách riešili úlohy, hľadali rôzne tajné miesta a tak objavovali obľúbenú štvrť Neustadt so špeciálnymi malými galériami, manufaktúrami, zmrzlinárňami, zrenovovaným kostolom i tajomnými vnútornými dvormi.

Turistami vyhľadávané Staré mesto: Altstadt nám učarovalo aj v dažďových kvapkách aj pod modrým nebom, mohli sme si vychutnať mesto aj z výšky veže Hausmannsturm renovovaného renesančného zámku.

Drážďany majú obrovský výber múzeí a galérií. My sme si vybrali to, čo našich žiakov zvlášť zamestnáva: Vojenské múzeum, Technické zbierky a nádhernú animáciu Amazonského pralesa s nádhernou motýľou zbierkou.

Nechali sme sa aj vyviesť na neďaleký kopec a to opäť niečím špeciálnym: najstaršou mestskou lanovkou na svete. Technických zvláštností je tam viac, napríklad nádherný most Modrý zázrak – Blaues Wunder.

Na výlete bolo určite užitočné aj to, že sme sa presúvali mestskou dopravou, žiaci si objedávali v reštauráciách, nakupovali v supermarkete, hľadali v mape mesta. Aj počas hry rally mali veľa príležitostí počuť alebo hovoriť nemecky.

Na záver s uznaním slová jedného zo žiakov: „Tu sa musí dobre žiť!“

Exkurzia Norimberg – Bamberg pre firemný kurz nemčinárov

Aká môže byť lepšia motivácia učiť sa a zlepšovať sa v cudzom jazyku ako cestovať a zažiť aspoň na krátko potulky po mestách krajiny, ktorej jazyk sa učíme? Aj keď ho zamestnanci firmy využívajú pracovne takmer každý deň, spoznávať mestá a miesta je zas niečo osobitejšie.

Navštívili sme Norimberg, mesto stredovekých stavieb a cisárskeho sídla – monumentálneho hradu, prechádzali sme sa popri rieke Pegnitz, po mostoch a romantických ostrovčekoch. Vyskúšali sme miestne jedlá, zabavili sme sa na mestských jarmočných slávnostiach.

Norimberg má aj svoju temnú históriu, bol centrom NSDAP, konali sa tu obludné prehliadky a parády. Nevyhli sme sa ani týmto ponurým miestam, pozreli sme si múzeum v Reichsparteitagsgelände aj s betónovou tribúnou, z ktorej Hitler rečnil oslavovaný sfanatizovaným davom.

Na skok od Norimbergu je Bamberg, mestečko kláštorov, katedrály a cirkevnej rezidencie, ale aj mesto piva a Schäufele – mäsovej pochúťky. Nádherná je hlavne radnica s maľovanou fasádou so zvláštnou polohou: síce v strede mesta, a predsa na malom ostrovčeku, dosiahnuteľná iba po mostoch.

A aby sme dali nášmu výletu aj punc výnimočnosti a užili si zábavy ako objavovatelia, absolvovali sme hru pomocou digitálnej mapy. Tá nás viedla po skrytých miestach a vďaka úlohám sme sa o Norimbergu dozvedeli ešte viac. Po takmer troch hodinách sme sa stretli so smiechom a plní zážitkov, o akých nie všetky bedekre hovoria.

Romantika vo Würzburgu a Rothenburgu

Mestá Würzburg a Rothenburg ležia na križovatke turistických ciest “Burgenstraße” – Hradnej cesty a “Romantische Straße” – Romantickej cesty. Romatnickejšie to asi už nie je možné a tak sa náš kurz nemčinárov vybral do tohto kúta Bavorska/Nemecka. 

Predstavte si 130-tisícové mesto ležiace na mohutnej rieke Mohan (Main) obkolesené kopcami, nad mestom sa tiahnu siahodlhé vinohrady, z ktorých sa v meste vyrába renomované víno, nad centrom mesta sa týči nedobytná pevnosť, ku ktorej sa z centra dostanete po moste s obrovskými sochami. Na úpätí pevnosti sa rozprestiera krásna záhrada – miesto pre záhradné výstavy. Centrum mesta je plné chrámov a kostolov, najpríťažlivejším miestom je arcibiskupská rezidencia s obrovskou záhradou plnou ruží a iných kvetov, stromov a vodných plôch. Rezidencia samotná je šperkom, okrem bohatého interiéru si môžete pozrieť aj obrazáreň a nájdete tam napríklad aj Raffaela. 

Vyskúšali sme bavorské mäskové špeciality, Späzle, pivko, víno, previezli sme sa loďou, prešli sa po pobreží rieky. Zážitok sme mali z večernej atmosféry, kedy sa stretli miestni pri šenku pri Starom moste (Alte Mainbrücke), a potom s pohárom na stopke sa prechádzali na moste, alebo len postávali s priateľmi, rozprávali sa a vychutnávali si májový večer.

Kultúry nie je nikdy dosť, navštívili sme aj Opernhaus, videli sme skvelé predstavenie Mozartovho „Don Giovanni“. 

Rothenburg je mesto, bohaté a mocné najmä v stredoveku. Prechádzajúc sa uličkách pomedzi nádherné meštianske domy sme mali pocit, akoby sme boli v rozprávke bratov Grimmovcov. Výhľad sme si užili aj z radničnej veže – takú sme ešte nezažili: s úzkou teraskou a otvoreným priestorom. Nič pre slabšie povahy.

Naša každoročná tradícia má v zozname ďalšie nádherné mestá a miesta v Nemecku. Všetko bolo skvelé, podľa plánu. Obohatení o neobyčajné dojmy sme sa vrátili domov plánujúc opäť nové ciele pre ďalší rok.

Veľkolepý Frankfurt, rozprávkový Marburg a čarovný Idstein

Nech boli očakávania akékoľvek, táto exkurzia pretromfla všetky predstavy o týchto troch mestách v Hesensku. Samozrejme vlakom (bez akéhokoľvek meškania) sme s našimi dospelými kurzistami  docestovali zo Žiliny cez Viedeň do Frankfurtu, mesta financií, mrakodrapov, ale známeho i ako rodné mesto velikána Goetheho  či Anne Frankovej. 

Ochutnali sme miestne špeciality: Grüne Soße, Ebbwoi, Frankfurter Würstchen, nakukli sme do Frankfurtskej burzy, vyviezli sme sa na terasu štvrtej najvyššej budovy v Nemecku, na 56 poschodí sme sa nechali očarovať nočným Frankfurtom, vychutnali si atmosféru chrámu, kde prebehli korunovácie cisárov, napríklad aj Karola IV., prešli sme sa uličkami „nového Starého mesta“, zbombardovaného a znovu postaveného do pôvodnej krásy v roku 2018. Frankfurt nezabudol na svoje významné deti, Goethe je prítomný na každom kroku, takže sme i my chceli vidieť jeho knižnicu, jeho stôl, kde písal „Utrpenie mladého Werthera“. Téma utrpenia Židov počas II.svetovej vojny je tu tiež markantná na viacerých miestach. Silný zážitok sme mali pri židovskom cintoríne alebo múzeu. 

Marburg je významné univerzitné mesto, známe aj ako miesto, kde pôsobili bratia Grimmovci, kde zbierali a zapisovali rozprávky známe  aj u nás: Popoluška, Snehulienka, Žabí kráľ či Sedem kozliatok. Mesto vytvorilo pre svojich návštevníkov náučný chodník, ten nás viedol romantickými uličkami obostavaným dokonalými hrázdenými domami až hore ku zámku.

Nemenej kúzelné bolo malé mestečko Idstein, ktoré sa pýši zachovanými hrázdenými domami zachovanými zo stredoveku. Akoby sme boli v rozprávke.

Pri cestovaní vlakom a návšteve múzeí sme využili Frankfurt-Card a Rhein-Main-Card, vďaka nim sme cestovali vlakom bezplatne, v múzeách sme si uplatnili výrazné zľavy. Všetko fungovalo na jednotku, príjemne sme sa porozprávali s domácimi v reštauráciách, v obchodoch, ale aj sami sme si pripravili vyčerpávajúce rozprávania o dôležitých miestach.