Do Vatikánu som šla s nádejou a vrátila sa s istotou
Ak spoločnosťou alebo i jednotlivcom zmietajú negatívne emócie či dokonca tragické udalosti, je prirodzené hľadať oporu u tých, ktorí sú zárukou ľudských i duchovných hodnôt, zmiernia napätie a ukážu cestu, kde hľadať nádej.
V sobotu 10. decembra prijal pápež František na audiencii vo Vatikáne našu pani prezidentku Zuzanu Čaputovú. Cesta do Vatikánu sa niesla v znamení odkazu a zároveň túžby po spoločenskom zmieri, po tolerancii a rešpekte voči sebe navzájom i napriek rozdielom medzi nami.
Stretnutie sa uskutočnilo v Sále bibliotéky Apoštolského paláca, kde pápež víta hlavy štátov. Potom, čo pápež hovoril s pani prezidentkou súkromne, nasledovalo predstavenie nás – členov delegácie, výmena darov a spoločné fotenie.
Bola som súčasťou delegácie, ktorú tvorili osobnosti a predstavitelia z rôznych oblastí spoločenského života našej krajiny: disident a bývalý predseda Národnej rady František Mikloško, vikár provinciála Saleziánov Peter Jacko, obeť nedávneho nenávistného útoku na LGBTI+ komunitu Radka Trokšiarová, koordinátorka centra pomoci utečencom z Ukrajiny Camp Žilina Martina Ďurčová a lekárka-paliatologička z Národného onkologického ústavu Kristína Križanová.
Pani prezidentka si ma ako ocenenú učiteľku vybrala zastupovať učiteľov Slovenska. Všetci sme si vedomí, že práve učitelia majú nesmierny vplyv na hodnotový, postojový svet detí a mládeže a zároveň na to, ako kriticky, ale aj s toleranciou a rešpektom vnímajú svoje okolie a vieme, že jedného dňa sa budú aktívne spolupodieľať na občianskom a verejnom živote nás všetkých. Deti vyrastajú do inej doby a aj my učitelia sa popri nich musíme učiť ich modernému nazeraniu na svet, aby sme mohli komunikovať a byť si vzájomne oporou.
Pri stretnutí s pápežom Františkom, z jeho pohľadu, úsmevu a pri podaní ruky som cítila, že jeho prianie je rovnaké ako naše. Odnášam si od neho darček v podobe medaily Františka VI., ale predovšetkým mi ostali v pamäti jeho slová vyjadrujúce podporu každému z nás bez rozdielu. Inakosť nie je prekážka, práve naopak, má nás viesť ku solidarite, k vzájomnej úcte a pomoci. Jeho slová volajúce po rešpekte majú byť odkazom nielen pre tieto sviatočné dni.
Boli to veľmi silné momenty, ktoré mi ostanú v pamäti navždy.
Rovnako ako aj ďalšie rozhovory s múdrymi a angažovanými ľuďmi, ktorí boli členmi delegácie alebo aj s členmi Pápežského slovenského Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Práve stretnutia a rozhovory s týmito predstaviteľmi cirkvi, predtým pre mňa úplne neznámymi, vzbudili vo mne nádej, že pomoc a porozumenie môžu byť dávané a prijímané nezištne, bez rozdielu, s úsmevom.
Vzácnymi momentmi boli pre mňa i rozhovory s pani prezidentkou, ktorá nám venovala svoj čas počas tejto cesty. V mene učiteľov som ju mohla ubezpečiť, že mladí ľudia, ako ich my poznáme, sú svojou angažovanosťou, svojimi aktivitami a postojmi veľkou nádejou a prísľubom.
